Kostol svätej Barbory (Žilina)

Kostol svätej Barbory
františkánsky
Kostol svätej Barbory, 2009
Patrocínium: Svätá Barbora
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Žilina
Mesto	Žilina
Náboženstvo
- cirkev	rímskokatolícka
- provincia	Západná
- diecéza	Žilinská
- dekanát	Žilina
- farnosť	Žilina - Mesto
Súradnice	a 49.225278_N_18.7387 a 18.738803_E_type:landmark 0°00′00″S 0°00′00″V
Správa	Rehoľa kazateľov - dominikáni
Vlastník	Rehoľa menších bratov - františkánov
Národná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF
- číslo	511-1394/2
- dátum zápisu	5. 11. 1963
<div style="position:absolute; left:px; top:px; padding:0; line-height:0;"> Poloha kostola na Slovensku
<div style="position:absolute; left:px; top:px; padding:0; line-height:0;"> Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Saint Barbara church, Žilina
Mapový portál GKÚ: ,,17 katastrálna mapa
Freemap Slovakia: /&osm-way=155963500 mapa
OpenStreetMap: / mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Architektonický portál

Kostol sv. Barbory, známy aj ako Františkánsky kostol, je rímskokatolícky kostol v Žiline. V súčasnosti, spolu s vedľajšou kláštornou budovou, je vo vlastníctve Rehole menších bratov františkánov, spravuje ho však Konvent sv. Martina de Porres v Žiline Rehole kazateľov (dominikáni). Z hľadiska architektúry patrí medzi významné barokové objekty v Žiline. Spolu s vedľajšou budovou konventu bol 05. novembra 1963 zapísaný pod číslom 1394/1 a 1394/2 do ústredného zoznamu pamiatkového fondu.

História

Postavili ho členovia Rádu františkánov v rokoch 1704 až 1730, ktorých do Žiliny v roku 1703 uviedol palatín Pavol Esterházy. Kostol bol situovaný na vtedajšom okraji mesta, čím chceli františkáni naznačiť spätosť s jednoduchým ľudom. Približne v čase, keď bola postavená veža (1728), bola zriadená i krypta s hlavným oltárom pod vežou i pod loretou. Kým v kryptách za oltárom a pod vežou sú pochovaní členovia rehole, v krypte pod loretou sú pochovaní laici. Táto kultúrna pamiatka má slovenský unikát, ktorý sa aj v zahraničí objavuje zriedka. Nachádza sa tu jediná dvojica organov od významného slovenského staviteľa týchto nástrojov, frátra Peregrina Wernera. Pochádza z prvej polovice 18. storočia. Tvorí ho veľký organ umiestnený na hlavnom chóre a menší, ktorý je rozdelený na dve časti po bokoch hlavného oltára. Ten využívali mnísi, podobne ako oratórium a priestor za oltárom na vlastné pobožnosti. Hoci z hlavného veľkého organa zostala už len baroková skriňa, z malého sa baroková skriňa i väčšina nástrojových komponentov dochovala.

Veľmi hodnotné je vnútorné barokové zariadenie chrámu – oltáre, sochy, kazateľnica, hladké i točené postranné stĺpy i oltárne obrazy. Obrazy hlavného oltára v roku 1891 namaľoval P. Konrád Švestka (1833 – 1907). Oltárny obraz zobrazuje sv. Barboru. Na tomto obraze je namaľovaná aj veža Budatínskeho zámku, a to tak ako v tom čase vyzerala – bez strechy. Nad týmto obrazom je menšia maľba sťatia sv. Barbory. Súčasťou pôvodného interiéru kostola je loretánska kaplnka.

Slávnostná konsekrácia kostola sa konala 27. júla 1834 Mons. Jozefom Vurumom, diecéznym biskupom nitrianskej diecézy. Do hlavného oltára vložil relikvie sv. mučeníkov Klementa, Jukundy a Inocenta. Konsekrácia sa konala až po 110 rokov od postavenia kostola.

1. júla 2010 rozhodol diecézny biskup žilinskej diecézy, že kostol sv. Barbory bude od toho dňa patriť pod duchovnú správu bratov dominikánov na čele s fr. Kristiánom Šalamonom OP. V septembri 2011 bol za nového rektora menovaný fr. Šimon Tyrol OP.

1. júna 2012 v kostole sv. Barbory sa konala akcia Noc kostolov pod záštitou arcibiskupa Róberta Bezáka.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostol svätej Barbory (Žilina)

Žilinský portál